O autorovi
Články
Audio
Video
Foto album
Evanjelium nedele
Aktuálne
Aby sme nebežali vedľa cesty
Duchovná príprava na "ad limina"
Aby sme nebežali vedľa cesty

MARIÁN GAVENDA


Už onedlho sa dozvieme z médií, že naši biskupi odcestovali na ad limina. Čo znamená táto udalosť, sme vysvetľovali poukazujúc na jej historický pôvod, pastoračný význam a právny charakter. Ad limina má aj duchovný ráz, a nielen pre zúčastnených biskupov.

	Už v predchádzajúcich témach častejšie zaznelo, ako sa charizmatický Pavol prišiel poradiť do Jeruzalema s Petrom, uistiť sa, či sa namáha správne, či nebeží vedľa cesty, ako pred tým neskôr varoval aj iných. Ani pri ad limina neide len o praktickú stránku, o „skladanie účtov“, o vykázanie činnosti, o radenie sa v konkrétnych problémoch s odborníkmi na príslušných kongregáciách. Tak ako pri každej omši veriaci prinášajú chlieb a víno, prípadne iné symbolické dary, aby ich kňaz prijal, posvätil a premenil na obetu, ľúbeznú Bohu, biskupi prinášajú k hrobom apoštolov i k súčasnej hlave biskupského kolégia snaženia všetkých svojich veriacich, kňazov, rehoľníkov i laikov. Práve preto si táto udalosť zasluhuje toľkú pozornosť, najmä ak u nás nemá dlhú tradíciu a neprenikla do všeobecného povedomia.

Všetci sme na ceste

Od chvíle, keď Abrahám opustil Charán a vo viere vykročil za Božím hlasom, až kým neprejdeme bránami nebeského Jeruzalema, život viery je životom putovania. Putuje izraelský národ a putovaním je aj život jednotlivcov. Kým Ježišových nasledovníkov nenazvali kresťanmi, nazývali ich jednoducho „príslušníkmi cesty“. Hovorili o nich, že sa všade cítia ako doma ale nikde nemajú stálu vlasť. V dejinách duchovného života sa často hovorí o „putovaní duše k Bohu“, o duchovnej ceste, o výstupe na duchovnú horu. A od prvých storočí sa rozvíja aj putovanie v úzkom slova zmysle: do Svätej zeme, na miesta, kde žil, zomrel a vstal z mŕtvych Pán Ježiš a po skončení prenasledovania mohutné putovanie k hrobom mučeníkov, najmä kniežat apoštolov sv. Petra a Pavla. Keď v rozrastajúcej sa istote a blahobyte začala viera slabnúť, kresťania tu intuitívne prichádzali načerpať síl. Horlivosť za Rím vrcholí, keď na Vianoce roku 800 Lev III. korunuje vo Svätopeterskej bazilike Karola Veľkého za cisára a vzniká Pápežský štát ako nové dedičstvo Svätého Petra. Tvorcami západnej civilizácie boli vlastne rímski pútnici.
Pre život viery je však naďalej dôležitá duchovná sila, ktorá sem priťahuje a ktorá tu neumenšenou novosťou napĺňa milióny pútnikov. Úcta relikvií, ktorá je vlastne priblížením uctievaného svätca medzi tých, čo nemôžu putovať k jeho hrobu, nie je len spomienkou ale zdrojom posvätenia. Predmety, ktoré pútnici kládli na hroby mučeníkov podľa ich viery „nasiakli“ svätosťou. Pozostatkom tohto zvyku je pallium, ktoré pápež udeľuje arcibiskupom na znak spojenia s Cirkvou. Tieto palliá sú najskôr uložené v bronzovej skrinke nad hrobom sv. Petra. Ľudský život je putovanie, celá Cirkev na zemi je putujúca a cez celé dejiny púte sú zdrojom jej duchovného života.

Putujú v našom mene a my s nimi

Ciele púti bývali rôzne: pokánie za hriechy, poďakovanie za uzdravenie, prosba o pomoc v chorobách, neplodnosti i nevere manželského partnera. V minulosti púť trvala niekoľko mesiacov a sprevádzaná námahou a ohrozením života si vyžadovala niekedy aj celoživotné úspory. Už v prvých storočiach sa preto viacerí skladali aj finančne a pútnik putoval aj v mene celej rodiny. Práve tento prvok je potrebné oživiť v cirkevnej tradícii pri púti ad limina. Ako športoví fanúškovia, ktorí sprevádzajú svoj tím na dôležitý zápas najradšej osobne, alebo ho s napätím sledujú. Ad limina má byť posilnením jednoty Cirkvi ako Mystického tela, kde všetky údy tvoria jeden živý organizmus. Biskupi informujú o činnostiach – a v našom konkrétnom prípade nie za päť ale až za deväťročné obdobie – a nesú túto správu niečo ako obetný dar, ktorý cez Cirkev a jej Najvyššieho pastiera pri hroboch Petra a Pavla ale i posledných pápežov obetujú Pánovi. Dôležité je uvedomiť si a cez dni ad limina na to živo myslieť, že biskupi tu symbolicky nesú snaženia všetkých kňazov, rehoľníkov, katechétov, animátorov, mladých misijných spolupracovníkov i detských koledníkov, výchovné snaženia rodičov, charitatívne, nábožensko-kultúrne podujatia ako aj osobné vnútorné snaženia, ktoré navonok môže len matne naznačiť nanajvýš počet rozdaných svätých prijímaní. 
	Keď Ján Pavol II. v spomienkach na svoju biskupskú službu, aj službu biskupa Ríma, hovorí o návštevách ad limina, pri ktorých sa, ako povedal „učil Cirkvi“, spontánne prechádza na svoje apoštolské cesty, na ktorých oceňuje priamy kontakt s ľuďmi. Návštevy ad limina vníma ako most medzi pápežom a životom jednotlivých veriacich. Je potrebné vnímať to tak aj zo strany veriacich voči pápežovi. Príprava na ad limina znamená pre biskupov jednotlivých diecéz vypĺňať rozsiahle formuláre. Je to aj príležitosť na hodnotenie a spytovanie svedomia. Vrámci života jediného mystického tela je to podobná výzva pre každého veriaceho: prehodnotiť si svoje osobné duchovné snaženie, plnenie svojho povolania a poslania, charitatívnu, spoločenskú, apoštolskú angažovanosť, každý podľa svojich možností a schopností. Každý potrebujeme takého spojenie s Cirkvou, aby sme nebežali pekne síce, ale vedľa cesty.

Konkrétne formy účasti

Ak ad limina má byť predložením snažení, výmenou informácií, hľadanie pomoci a rád, posilnením spojenia miestnej Cirkvi s univerzálnou, členov Cirkvi s jej hlavou, z tohto cieľa vyplývajú dosť konkrétne možnosti aj pre každého veriaceho. Aspoň niekoľko ponúk:
-	Počas omše v čase ad limina pripojiť k obetným darom osobné či farské duchovné a apoštolské snaženia za obdobie posledných deviatich rokov.
-	Sledovať priebeh a premeditovať do praktických dôsledkov posolstvo Svätého Otca, ktoré je pre Cirkev na Slovensku programovou rečou
-	Oživiť spojivo s Rímom živším sledovaním činnosti a náuky pápeža.
-	Premeditovať si príhovory Jána Pavla II. počas jeho návštev Slovenska, ktoré mali všetky nadčasový charakter a až s odstupom času začíname objavovať ich aktuálnosť
-	Oboznámiť sa najmä s encyklikou súčasného pápeža Benedikta XVI. Deus caritas est a posynodálnym dokumentom o Eucharistii Sacramentum caritatis.
-	Viac plánovať a pracovať než kritizovať, aby bol náboženský život na Slovensku živší a účinnejší
00043.jpg

00044.jpg

00046.jpg

Kontakt: gavenda@rcc.sk
Upozornenie: Všetky texty, fotografie, audio a video nahrávky sú chránené autorským zákonom. V prípade záujmu o zverejnenie kontaktujte autora.