O autorovi
Články
Audio
Video
Foto album
Evanjelium nedele
Aktuálne
Nekonečné horizonty kardinála Korca
Rozhovor pre Famíliu
Nekonečné horizonty kardinála Korca


Rozhovor s Mons. ThLic. Mariánom Gavendom, autorom  nedávno vydanej knihy, ktorá je uceleným pohľadom na doterajší život významnej osobnosti kardinála Jána Chryzostoma Korca. Výstižný názov „Nekonečné horizonty kardinála Korca“ predznačuje, že ide o nielen dodatočne zostavenú kroniku z jeho  postojov voči situáciíám minulosti i súčasnosti, ale že v nej môžeme načerpať  duchovnú a morálnu silu.


1. Ako sa rodila myšlienka knihy?

Myslím, že prv než prišiel podnet dať sa do písania, tu už doslova „visela vo vzduchu“ potreba takéhoto životopisu. Je to vlastne prvá ucelená biografia kardinála Korca. Hoci bez diskusie patrí medzi osobnosti, ktoré posledného pol storočia významne prispeli do života Cirkvi i spoločnosti na Slovenku. Ani väčšina z tých, čo čítali niektorú z kníh pána kardinála, alebo s ním prišli do kontaktu, nepozná jeho život ako celok. Pričom práve kontext, v ktorom sa rodili jeho knihy a odohrávalo sa celé jeho pôsobenie umožňuje pochopiť a oceniť jeho prínos a príklad.
Okrem morálneho dlhu voči dejinám ma do písania ešte viac motivoval fakt, že pán kardinál bol vytlačený z povedomia i médií práve v čase, keď má podľa mňa najviac čo povedať. Celá Európa a Slovensko v nej sa nachádzajú v hlbokej kríze. Začali sme si ju všímať, až keď zasiahla peňaženky. Jej korene sú hlbšie, nehovorí sa o nich, lebo sa to dnes nepovažuje za „politicky korektné“. Práve poznanie hlbokých princípov života jednotlivca a spoločnosti a dopad ich rešpektovania či nerešpektovania na život patrí medzi najsilnejšie a najmenej docenené stránky tvorby a životnej skúsenosti pána kardinála. Dnes takéto svetlo potrebujeme veľmi naliehavo. Na túto črtu som sa snažil v životopise častejšie poukázať.

Ako to potvrdili aj reakcie niektorých čitateľov, „ani sme netušili, že to za komunizmu bolo až také tvrdé“, to je ďalší prínos knihy. Životný príbeh biskupa a kardinála – robotníka je živou ilustráciou tejto doby. Okrem iného rehabilituje neustále kritizovanú Cirkev a jej hodnostárov, že žije ďaleko od života a v blahobyte. A napokon, „mučeníctvo je normálnym spôsobom života Cirkvi“, nikdy to bez neho nepôjde, a človek potrebuje v ťažkých chvíľach vzory. Kardinál Korec ním je, a ktorýkoľvek iný národ by nezanedbal príležitosť urobiť ho európsky a svetovo známou osobnosťou - tak pre jeho vlastný život, ale aj ako „ikona“ toľkých iných svedkov pravdy a viery. Bol by som rád, ak by tomu napomohol aj tento životopis.


2. Napísať takúto kroniku si isto vyžadovalo sústredene si prečítať všetky kardinálove knihy, aby ste z nich mohli vybrať to, čo hovorí o postojoch, zážitkoch tejto významnej osobnosti. Stretli ste sa s niečím, čo bolo doteraz neznáme alebo len málo známe?

Nemôžem povedať, že som prečítal všetky knihy pána kardinála, ale veľkú časť áno, a to priebežne, už od študentských čias. Pri písaní som sa nedozvedel niečo zásadne nové. No i ja som si až teraz uvedomil všetky súvisy jeho života, ktoré som doposiaľ poznal len útržkovito. Napríklad rok 1951. Ján Korec mal 27 rokov. Kým všetci biskupi boli vo väzení, stal sa bez akejkoľvek skúsenosti tajným biskupom, jediným nositeľom biskupskej postupnosti na Slovensku. Po rokoch, strávených nad knihami, s jemnou dušou a chatrným zdravím sa ocitol v ťažkých a hrubých podmienkach manuálnej práce. Kým po nej pre iných prichádzal voľný čas, jemu začínala druhá časť dňa s činnosťami, z ktorých za každú nad ním viselo obvinenie z velezrady a najťažšie tresty. Pre neho i pre tých, s ktorými sa stretal. Pritom si cestou do práce pospevoval a ešte stíhal po večeroch prekladať náročné Rahnerovo dielo Poslucháči slova. To spomína len tak okrajovo. Dnes by sme to nazvali absolútny stres a väčšina z nás by sa pod jeho tlakom po pár mesiacoch nervovo zrútila. Práve tieto súvisy pomáha prvý životopis pána kardinála objaviť a doceniť. Je to oslava Božej moci, bez ktorej by to bolo nemožné.


3.Spolupracovali ste s otcom kardinálom pri zostavovaní knihy?

Pri samotnom písaní, ktoré trvalo asi štyri týždne, som s pánom kardinálom nespolupracoval veľa. Poznal som však jeho život a postoje priebežne. Prv, než som sa dal do práce, som čakal na jeho súhlas. Keď sme sa stretli, predložil som mu osnovu, názvy kapitol, ujasnil si s ním niektoré témy. Mal pre mňa pripravené niektoré podklady. Vo všetkom mi nechal voľnú ruku, čo považujem za gesto veľkej dôvery. No priebežne sa o prácu veľmi živo zaujímal, boli to dlhé telefonáty. Zaujímal sa dokonca aj o typ písma, aby sa ľuďom dobre čítalo. Na niektoré závažnejšie otázky odpovedal písomne mailom, napríklad prvý krát bližšie opísal podrobnosti svojej biskupskej vysviacky. Tie najdôležitejšie veci, na ktoré som sa pána kardinála pýtal, sme napokon uviedli v závere knihy v plnom znení, lebo poskytujú vzácne svedectvo. Text som formuloval tak, aby z neho k čitateľovi nehovoril autor, ale pán kardinál, to sa myslím aj podarilo. Bola to skôr výzva zosúladiť množstvo údajov a myšlienok do uceleného textu, ľahko čitateľného, ale obsahom hutného. Nakoľko sa to podarilo, to už musia posúdiť čitatelia. 

                                Za rozhovor ďakuje H. Zavarská
00050.jpg

00051.jpg

00052.jpg

Kontakt: gavenda@rcc.sk
Upozornenie: Všetky texty, fotografie, audio a video nahrávky sú chránené autorským zákonom. V prípade záujmu o zverejnenie kontaktujte autora.