O autorovi
Články
Audio
Video
Foto album
Evanjelium nedele
Aktuálne
Slovo a mlčanie
Rozhovor pre Postoy.sk o Posolstve Benedikta XVI.
Mlčanie a slovo

Rozhovor pre Postoy.sk o Posolstvo Benedikta XVI. ku dňu médií


1) Aký je význam každoročných posolstiev? Strácajú podľa vás v dnešnej hektickej dobe na význame, alebo naopak ich význam rastie?

Súčasný pápež, podobne ako jeho predchodca, zverejňuje ročne celý rad posolstiev: na svetový deň mieru, na svetový deň chorých a iné. Posolstvá sú určené určitému okruhu ľudí. Občas niektorá myšlienka zarezonuje aj v širokej verejnosti, ale podľa toho sa nemeria jeho význam či prínos.

Najmä si treba uvedomiť ako takéto dokumenty vznikajú. To nie je tak, že si pápež sadne a napíše pár slov k nejakej udalosti. Napríklad čo sa týka médií, v rámci štruktúr Rímskej kúrie existuje Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky. V každej biskupskej konferencii po celom svete zas existuje rada pre masmédiá v danej krajine. Tú tvoria pracovníci médií a experti na mediálnu problematiku a dobre poznajú situáciu vo svojej krajine. Podobne je to pri kontinentálnych biskupských konferenciách, napríklad pri CCEE - Rade biskupských konferencií Európy. V nej existuje tiež odbor, zameraný na médiá. Koordinuje mediálne aktivity Katolíckej cirkvi na danom kontinente, usporadúva vedecké konferencie a zúčastňuje sa na nich. Združuje expertov na mediálnu problematiku zo všetkých krajín daného kontinentu. 

Vďaka tomu sa veľmi jednoduchým ale účinným spôsobom zbiehajú vo Vatikáne nitky z celého sveta. Predseda a členovia pápežskej rady pre masmédiá majú tak dobrý globálny i konkrétny prehľad. Podobne je to aj v iných oblastiach, napríklad v pastorácii vo väzeniach, pastorácii migrantov, misijné diela. Tieto inštitúcie pripravujú podklady na pápežské posolstvá. Veď to vyplýva aj z úlohy danej rady: podávať pápežovi kvalifikované rady a pomáhať mu riadiť daný sektor. Preto treba týmto posolstvám pripisovať veľkú váhu.


2) Sv. Otec sa už dlhšie upriamuje aj na digitálny svet a hovorí o jeho nástrahách, ale aj možnostiach. Možno nejako v skratke zhodnotiť dnešný vzťah Cirkvi k médiám.

Podobne ako platí, že „kto nie je na internete, ten neexistuje“, platí aj, že ak by sa Cirkev nezaujímala o internet, nežila by na tomto svete. Digitálny priestor a jeho možnosti považuje Cirkev za veľkú výzvu. Keďže jej úlohou je starosť o integrálny rozvoj človeka, musí poukazovať aj na úskalia. Vychádza pri tom z odborných analýz a štúdií. Problém je najmä v správnej miere používania. Digitálne a vlastne ani ostatné médiá nikdy nenahradia osobný vzťah. Človeka ohrozujú, ak ho o vytváranie priamych vzťahov priam oberajú. Preto Cirkev zároveň ponúka to „druhé krídlo“, aby v človeku bola rovnováha a médiá boli pomôckou. Platí o nich ako o ohni: sú dobrý služobník, ale zlý pán. Vzťah Cirkvi k médiám zvyknem označovať výrazom „sympaticko-prorocký“. Sympatický znamená byť otvorený pre všetky pozitívne možnosti a výzvy. A byť prorocký znamená uchovať si aj kritický odstup a ponúkať chýbajúcu alternatívu. Napríklad na čoraz väčšie odosobnenie, keď práve tí, čo prepadli závislosti na médiách, strácajú schopnosť komunikovať, ponúka skúsenosť živého farského či iného spoločenstva.

3) Benedikt XVI. hovorí často o svete internetu a snaží sa priblížiť k ľuďom využívaním moderných komunikačných prostriedkov, vidíte v tom zámer, aby Cirkev bola ľuďom dostupná aj vďaka novej technike?

Aj keď Cirkev práve mnohé médiá vykresľujú ako spiatočnícku a skostnatenú, v skutočnosti vždy používala tie najmodernejšie komunikačné prostriedky. Modernú a dobrú poštovú sieť Rímskej ríše využila na hlásanie Krista a veľkú časť samotného Nového zákona tvoria apoštolské listy, ktoré predstavovali modernú a originálnu formu šírenia evanjelia. Podobne to bolo za čias prepisovania kníh, ktoré sa v Európe dialo takmer výlučne v kláštoroch. Hneď po objavení kníhtlače Cirkev využívala tento moderný prostriedok a prispela aj k jeho masívnemu rozmachu.

Trochu zaváhala, keď išlo o film, ku ktorému sa spočiatku stavala skepticky ako šíreniu nemravnosti, no neskôr mu venovala veľkú pozornosť. Vatikán používal medzi prvými rozhlas a jeho vysielače patrili medzi najsilnejšie a najrozsiahlejšie na svete. Rovnako je to aj s internetom a celým procesom digitalizácie. Či je v tom zámer? Jednoducho bez médií sa nedá žiť. Cirkev nemôže používať koč, keď sa ľudia vozia autami. A je tu aj pastoračný dôvod. Aj keď kresťanstvo nie je len súborom náboženských rituálov a náuk, ale predovšetkým osobným vzťahom človeka k Ježišovi Kristovi, bez médií sa k veľkej časti ľudí, dokonca aj vlastných veriacich, nemá šancu priblížiť. Médiá nenahradia osobné stretnutie, ale informujú o ňom a pripravujú naň. Nehovoriac o širokej škále cirkevných aktivít, ktoré sa realizujú vďaka médiám.

4) V čom je podľa vás tohoročné posolstvo „Ticho a slovo: cesta evanjelizácie“ výnimočné?

Posolstvo má dve časti. V prvej hovorí o dôležitosti ticha v komunikácii ako takej. V druhej o jeho význame v evanjelizácii prostredníctvom médií. Tu sa práve ukazuje spomínaná prorocká úloha: reagovať na príval zvukov a obrazov, ktoré už komunikáciou ani nie sú, ba dokonca ju zabíjajú. Ticho je podľa pápeža súčasť samotného procesu komunikácie. Je aj podmienkou medziľudského dialógu. Slovo sa rodí v tichu a v tichu ho možno počuť. Znamená aj schopnosť počúvať druhého. Zároveň vytvára čas uvažovať a tak nebyť manipulovanou bábkou médií. Pápež hovorí doslovne, že „hlboká reflexia vytvára možnosť objaviť vzťah medzi udalosťami, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nesúvisiace, posúdiť a analyzovať správy“. Ticho pomáha vytvárať si názor. Človek bez názoru vlastne nie je plnohodnotným účastníkom komunikácie.
	
Čo sa týka digitálneho priestoru, pápež ho nazval „miestom otázok a odpovedí“. No nemá to byť smetisko bezcenných názorov. Pápež zdôrazňuje, že by to nemal byť len priestor, kde ľudia ponúkajú názor, ale kde hľadajú pravdu. Nestačí pýtať sa a hovoriť, čo si o každej veci myslím, ale čo o nej viem. Samozrejme pápež dáva samotnému mlčaniu aj hlbšiu duchovnú dimenziu. Pripomína, že Kristus najviac hovoril, keď mlčal: utrpením hovoril o láske. Veriaceho ponára rozjímanie a ticho do zdroja lásky a tá „preliečuje“ človeka v hĺbke jeho bytia - aj so všetkých zranení, spôsobených okrem iného aj nesprávnym, nemiernym či jednostranným používaním médií.

Čo sa týka evanjelizácie prostredníctvom médií, pápež zdôrazňuje, že keď človek v tichu neprenikne do tajomstva Boha, nemôže vlastne o Cirkvi a o náboženstve ani zmysluplne hovoriť. Jednoducho povedané, toto posolstvo reaguje na veľmi aktuálnu krízu, v ktorej médiá riskujú, že prestanú byť prostriedkami komunikácie. Ticho nie je alternatíva k médiám, ale ich nenahraditeľnou súčasťou. Pápež nelamentuje nad rizikami médií ale poukazuje na cestu ako ich zachrániť. V tom patrí Cirkev k avantgarde. 

5)Ako ho beriem osobne?

Osobne som si ho pozorne prečítal a potešil som sa, že zarezonovala práve táto téma. Potreba ticha sa ukazuje ako veľmi aktuálna aj v celom duchovnom živote. Tak ako iné podnety na úrovni pápežských posolstiev, listov či encyklík, dôležité je rozmieňať ich na drobné. Napríklad keď sprevádzam pútnikov po Svätej Zemi, celé roky som ich povzbudzoval, aby sa na jednotlivých miestach stíšili a vytvorili si nezabudnuteľný vnútorný zážitok. Márne, tých lákadiel, fotenia a suvenírov bolo priveľa. Teraz robíme tak, že si spoločne dáme „minútu mlčania“, alebo „tichú päťminútovku“ a takéto chvíle ľudia neskôr považujú za najsilnejšie zážitky. Bolo by maximálne žiaduce, aby sa na všetkých stupňoch škôl zaviedla mediálna výchova (inak práve v ére médií rastú mediálni analfabeti) a práve tam sa aj obsah takýchto posolstiev prenášal do života.
00036.jpg

Kontakt: gavenda@rcc.sk
Upozornenie: Všetky texty, fotografie, audio a video nahrávky sú chránené autorským zákonom. V prípade záujmu o zverejnenie kontaktujte autora.