O autorovi
Články
Audio
Video
Foto album
Evanjelium nedele
Aktuálne
Vedieť chcieť
O výchove vôle a slobody v rodine
Vedieť chcieť

Zelené vianočné stromčeky vystriedala zelená liturgická farba a po vianočnom období sme znova „v období Cez rok“. Pre mňa tento prechod sprevádzalo požehnávanie domov. Pri pohľade na deti sa často reč točila okolo problému výchovy. Možno z nich vybrať pár podnetov.

Prvé, čo možno konštatovať je, že aj dnes v takých istých sociálnych podmienkach môžu rásť rozmaznané i vychované deti. Pravdou je aj to, že tu neplatí strohá matematika: tí, čo sa výchove venujú, majú deti vychované a tí, čo sa jej nevenujú, majú ich nevychované. Pôsobí tu ešte toľko iných vplyvov - cez dedičnosť po nevyspytateľný vplyv prostredia - že výchova je naozaj chodením po veľmi tenkom ľade. Aj veľké úsilie rodičov znamená len oných biblických „päť chlebov a dve ryby“ a to podstatné aj tak závisí od Božieho požehnania a ochrany, o ktoré musia neustále s chvením prosiť.

Ďalšou nápadnou črtou spontánnych diskusií bola rozmanitosť a zmätenosť názorov na samotnú tému výchovy detí. Je pravda, že pohodlie vždy viedlo skôr k rozkladu než rozvoju, že ak má človek priveľa na výber, vyberá si radšej to, čo mu škodí, než čo mu osoží. Tento hriechom tajomne poznačený prirodzený sklon extrémne posilňuje súčasná ideológia konzumu, ktorej nezáleží na šťastí človeka, ale na predaji tovaru, všetkými trikmi predstavovaného ako podmienky jeho šťastia. Človek, ktorý si vie povedať dosť, ktorý hľadá aj iné než materiálne hodnoty či produkty zábavného priemyslu je ypso facto nepriateľom tejto ideológie a ona je voči nemu nepriateľská. Veľmi rýchlo a veľmi trpko to v podobe výsmechu pocítia už deti v škole, hoci ani dospelým nie je ľahké kráčať proti prúdu, byť iní, než všetci okolo.

V rozhovoroch sa vyplavilo veľa pochybností. Napríklad, či sa vôbec oplatí deti vychovávať, či to len neodďaľuje ich neskoršiu rebéliu. Niečo, o čom hovorí s iróniou už Čechov: „Prežúvajte, ako sa patrí, hovoril otec. A prežúvali vzorne, každý deň mali dve hodiny prechádzku a umývali sa studenou vodou. Všetci sa stali nešťastní a pokryteckí ľudia“. Celkove vládne akoby strach niečo požadovať. Deti majú právo dostávať, rodičia povinnosť dávať. Dokonca sa to prezentuje ako prejav lásky. Benjamín Franklin hovorí humorne, že mačka v rukavičkách nechytí žiadnu myš. Dávať deťom, čo si zažiadajú, znamená robiť ich neschopnými vlastného života, mrzačiť ich. 

Názory na výchovu úzko súvisia s hodnotením vôle. Aj väčšina výchovných príručiek hovorí viac o motivácii citov a túžob, než vôle. Učia skôr to, ako dosiahnuť, aby dieťa či dospievajúci mal chuť niečo robiť, než aby dokázal spraviť aj to, na čo práve chuť nemá, alebo aby nespravil to, na čo má dokonca veľkú chuť. Tu vstupuje aj otázka ponímania autority. „Slobodná vôľa a vôľa podriadená morálnym zákonom je tá istá vec“, hovorí aj Kant. Inak je vôľa slepá, a platí o nej, čo s humorom hovorí Cervantes, že „ani tridsať mníchov spolu s opátom nemôžu donútiť osla ťahať proti jeho vôli“. Keď svätý Autustín hovorí, že „vôľa je pre milosť tým, čím kôň pre jazdca“, chce tým povedať, že pekné ideály a dokonca ani Božia milosť nemôžu priniesť svoje ovocie, ak chýba človeku vôľa. Správna je aj pripomienka, že my sa cez celý život prevažne všeličomu učíme, no pre život je potrebné sa aj neustále „od-účať“.

Problém závislosti na počítačových hrách a internete rezonoval tiež veľmi často. Isté je, že tak ako jesť je správne a obžierať sa škodlivé, aj internet ničí človeka ako každá iná nemiernosť. Spútava ho, zbavuje slobody. Je až nepochopiteľné, v čom všeličom rodičia až úzkostlivo dbajú o svoje deti, a pritom ich nechávajú doslova sa ničiť pred vlastnými očami. Je to dnes najčastejšia a najdeštruktívnejšia závislosť. Je zaujímavé, že rodičia ako stále čakali na nejaký lacný čarovný prútik, ktorý zachráni ich deti od počítačovej závislosti. Kým sa veľa diskutuje o slobodnej vôli, mladí ju strácajú, takže napokon nemajú ani vôľu, ani slobodu.

Okrem samotného šťastia rodín a ich členov tu vstupujú do hry aj širšie súvisy. Hrozba krízy sa stále zužuje na diskusie a opatrenia, kde brať financie na platenie úrokov neustále bohatnúcim bankám. Neobjavujú sa úvahy, ako bude eventuálnemu nedostatku čeliť do krajnosti rozmaznaná generácia, zvyknutá len brať. Citovo nezakorenení, vôľovo zdecimovaní mladí bez morálnych zásad, ktorých je hrozivo veľa. Nemožno ich odsudzovať, sú obeťami konzumnej spoločnosti. Kde však nie je rešpektovaná autorita, nastupuje anarchia, ktorá priam volá po hrubej moci a násilí. Čoraz viac sa potvrdzuje, že najistejšou poisťovňou je dobrá rodina. A investícia do výchovy, zdravej a náročnej, je najlepšia investícia. 


Bolo až trochu úsmevné, keď musel prísť na Slovensko Richard Rohr zo Spojených Štátov, aby tu robil kurzy, v ktorých učil slovenských mužov, ako byť chlapmi. Pretože sa podľa amerických, a nielen amerických filmov stali zženštilí. Irónia osudu. Výzva vrátiť sa k zdravým koreňom. A nielen v gastronómii. A vrátiť sa k prírode, a nielen v ekológii. Už aj zvieratá, vtáky a hmyz majú čo povedať o správnej a nesprávnej výchove svojho potomstva. Teda vrátiť sa k zdravému rozumu. Ale aj k modlitbe. Pri krste detí v minulú nedeľu Benedikt XVI. povedal: „Modlitba a sviatosti nám dávajú to svetlo pravdy, vďaka ktorému môžeme byť súčasne nežní i pevní, reagovať láskavo i zásadovo, mlčať či hovoriť v správnej chvíli, vyčítať a naprávať správnym spôsobom“.
00023.jpg

00024.jpg

Kontakt: gavenda@rcc.sk
Upozornenie: Všetky texty, fotografie, audio a video nahrávky sú chránené autorským zákonom. V prípade záujmu o zverejnenie kontaktujte autora.