O autorovi
Články
Audio
Video
Foto album
Evanjelium nedele
Aktuálne
Dôjde k renesancii tlačeného slova?
Úvaha o budúcnosti novín, kníh a časopisov
Dôjde k renesancii tlačeného slova?


Sú tomu zhruba tri roky, čo sa v Bratislave zastavila jedna vznešená, asi 70 ročná dáma z Buenos Aires, celkove kuriózna filozofka s dobrým postrehom. Pozval som ju na večeru a „aby sme v hanbe nezostali“, do pomerne slušnej reštaurácie. Páčilo sa jej klasické prostredie i strava. V tom jednému z mála hostí, decentne oblečenému asi štyridsiatnikovi zazvonil mobil. Ako to vtedy bolo v móde, naplno… Obzrela sa a so zmesou prekvapenia, údivu i opovrhnutia zahlásila: „Mobil…? Ale veď to u nás nosia len sluhovia?!“ U nás, v kultúrnej Európe to bol vtedy atribút vyššej kasty, na rozvojovom juhu Ameriky už prekonaná vec, prejav sluhovskej naviazanosti na svojho zamestnávateľa. Po pár rokoch aj my keď môžeme, vypíname a ak by sa dnes v tej istej situácii ozval niekomu nahlas mobil, obzrel by sa po okolí so zahanbeným a ospravedlňujúcim pohľadom. Je to vec vývoja, ktorý nejakou spoločenskou kritikou ťažko urýchliť alebo nebodaj preskočiť. To musí prísť…

Druhá momentka: na jar som cestoval vlakom z Viedne do Bonnu, teda cez celé Rakúsko a takmer celé Nemecko. Počas dňa sa v kupé prestriedalo pekných pár ľudí, z veľkej miery mladých. Len čo si sadli, uložili batožinu, vytiahli väčšinou knihu, prípadne časopis či noviny a začali čítať a čítali takmer celou cestou a takmer všetci. Robili to ako najprirodzenejšiu vec. A nie nejaké tenké brožúrky. Hoci u nás vydavatelia hovoria, že hrubšie knihy už nikto nečíta. Je tu teda určitý prirodzený pohyb. Ak Západ dobiehame v zlom, verím, že ho rovnako dobiehame aj v dobrom.

A tu je na mieste položiť si základnú otázku? Prichádza či príde - napriek tomu, že vydavatelia majú stále väčší problém predať svoje tituly, že ich náklad je stále nižší, že sa dostávajú do krízy a okrem bulváru rapídne klesá náklad takmer všetkých novín, - prichádza tu k renesancii tlačeného slova? Majú tieto stáročiami osvedčené prostriedky komunikácie ešte budúcnosť alebo ich celkom vytlačia elektronické médiá? Ako je to na cirkevnej pôde, ako si slúži tlačeným slovom a ako slúži tlačenému slovu a ako do tohoto procesu môže a má vstupovať kňaz? 


1. Boh sa zjavuje cez písmo


Je to na samostatnú tému, ale aspoň krátky excursus. Už etymologicky stačí slovu „písmo“ dať veľké „P“ a všetci vieme, že ide o Bibliu, knihu zjavenia, cez ktorú, cez písané slovo, sa nám približuje večný a nekonečný Boh. A nám dal možnosť mať na tejto komunikácii aktívnu účasť.  Tak ako vo sviatosti matéria (víno, chlieb, voda, olej), tu sa písané slovo stáva matériou Zjavenia, ktoré teológovia nazývajú quasi sacramentum. Ide teda takmer o niečo sviatostné.  Nebola to ani v biblických časoch jediná forma. O niečo neskôr sa so vznikom biblie rozvíja grécka kultúra, ktorá stavia viac na vizuálnom podaní, rodí sa divadlo. Semitské národy vnímali viac akusticky. Bolo to dané aj klimatickými podmienkami, ovplyvňujúcimi vývoj. 

Je teda slovo a písaná forma viazaná len na určitú kultúru? Do istej miery hej. No práve v tom istom kontexte treba dodať, že tak kresťania ako celok a o to viac my európski kresťania sme dedičmi židovsko-gréckej tradície.  A keď sa sústredíme na Slovensko, nezabúdajúc na veľavravný obsah Konštatnínovho Prológu, musíme si uvedomiť, že kultúrne sme založení na slove. Slovo, písané slovo, je konštitutívnym prvkom nášho duchovného genetického kódu. Dokonca preniklo aj do etymológie nášho mena ( a napríklad Rúfus vo svojich Epištolách starých i nových by nám tu mal čo povedať o tom, ako sa neoklamateľný génius národa vteľuje do zdanlivo spontánne sa rodiaceho živého jazyka). Ten, čo si zakladá na sile, je silák, kto žije zo slova, je Slovák… Tento kód nemožno len tak ľahko vymazať ani preskočiť. Každý nový vynález sa po módnej expanzii ustáli, nájde si svoje miesto a stane sa súčasťou trvalých hodnôt. Tlačené kópie nenahradia originál obrazov, laserom brúsené sklo nenahradí ručnú prácu. V človeku zostáva zmysel pre to pravé a pôvodné, ktoré môže načas ustúpiť do úzadia, ale potom sa znova vynorí. Niečo podobné pozorujeme aj ohľadom písaného slova. V istej vlne možno právom očakávať jeho renesanciu.


2. Psychologické dôvody


Okrem teologicko-kultúrnej reflexie nám svoje dôvody ponúka aj psychológia. Myslím na psychológiu ako vednú disciplínu i na tú všeobecnú psychologickú skúsenosť, ktorú všetci vnímame. Pomerne veľa sa už na úrovni odbornej i popularizačnej napísalo o úskaliach televízie či naviazanostiach na internet, o hrozbách upadnutia do virtuálnej reality.  Ohrozené je používanie jednej zo základných dimenzií človeka, rozumu. „Masmediálny kolobeh je jedným z javov, ktoré najlepšie vykresľujú „západný“ spôsob používania rozumu, ktorý sa stále viac redukuje na inštrumentálne použitie.  Taký rozum považuje veci a ľudí len za nástroje a snaží sa využívať ich úplne bez zábran. 

Ľudská inteligencia na tej najvyššej rovine však zostáva stále viac zatemnená, hoci práve tento typ inteligencie sa otvára hlbokému poznaniu vecí a ľudí…“  Má podstatný vplyv na vzniku globalizovanej spoločnosti, tým však aj na zániku klasických sociálnych väzieb, viažúcich sa  na priame odovzdávanie vedomostí a vzťahov.  Tým sa nestaviam konzervativisticky proti novým formám odovzdávania informácií i myšlienok a podnetov, proti elektronickým médiám. Všetky tieto hrozby sú totiž dané nie samotnými prostriedkami, ale ich nesprávnym, nadmerným či exkluzívnym, jednostranným používaním. Aj tu musí prejsť určitý výchovný proces, aby si tieto prostriedky ustálili to miesto, ktoré im prináleží.  Zároveň prebieha našťastie aj samoočistný proces, a to vďaka skutočnosti, že čo je proti ľudskej prirodzenosti, samo sa človeku postupne sprotiví.

Tlačené slovo má svoje limity. Pokiaľ ide o informačnú rovinu, asi najväčšie – v pomalosti (zaznamenať, vytlačiť,  doručiť, prečítať…), ale aj v úplnosti. Niekoľko sekundovým živým záberom vypovieme viac, než dlhým živým opisom. Má však aj svoje výhody. Pretože čítame pomalšie než pozorujeme, myšlienka sa trvalejšie usádza v našom vnútri (a kto si píše poznámky vie, že tie sa uchovajú ešte silnejšie, aj si ich plnšie uvedomíme, než tie, ktoré len prečítame). Ďalší dôvod, a ten je veľmi dôležitý, spočíva v tom, že čítanie ako také zapája, ale aj rozvíja individualitu človeka. 

Ak čítam napríklad dobrodružný román, hrad o ktorom sa v ňom píše, prispôsobujem si predstavám toho hradu, ktorý som skutočne videl; rieky, skaly a údolia tým, kde som skutočne bol, podobne ľudí, udalosti… Nový dej, možno celkom fantastický, si osádzam do sveta mojej reálnej skúsenosti, ktorú tým obohacujem, rozširujem. Som doň osobnejšie včlenený.  Čítanie tým nadobúda kdesi vo vnútri tú „farbu chuť a vôňu“ môjho osobného zážitku, čo nenahradí ani najživší obraz. Rozvíja sa tak fantázia, schopnosť kombinovať, čo zas má nesmierny dopad na tvorivosť človeka, na schopnosť vlastného názoru, na rozvoj individuality, vyrovnanej, pevnej osobnosti. Z pedagógie vieme, že práve zavedenie názornej výuky (inak veľmi efektívnej) odučilo žiakov myslieť (samozrejme opäť ak bola výlučná). Spontánny proces návratu k tlačenému slovu má teda aj svoje hlboké racionálne zdôvodnenie.  


3. Písané slovo a duchovný život


Čo sme povedali o písanom slove vo všeobecnosti, platí ešte viac v duchovnom živote a v sprostredkúvaní duchovných obsahov. Duchovné skutočnosti sú už svojou povahou jednak vnútorné a hlavne zmyslami priamo nevyjadriteľné. Pomáhame si analógiami, no oveľa presnejšia a účinnejšia je reč symbolov. Analógia stavia na vonkajšej podobe, symbol hovorí svojou vlastnou povahou z vnútra. Už samotné písmená a slová majú symbolickú povahu. Boh sa zjavuje v tichu, prihovára sa k vnútru človeka. Okrem adorácie a kontemplácie (na ktorú nie je každý a vždy potrebne disponovaný) je práve čítanie, samozrejme správne čítanie, tou najvhodnejšou pomôckou. Nedostatočne sme napríklad objavili prax „duchovného čítania“, ktoré sa ukazuje ako veľmi účinný liek a povzbudivý prostriedok stíšenia, vnútorného skonsolidovania a duchovného napredovania uprostred súčasnej hektickej doby. 

Objav komôrky, kde si na pár minút denne v tichu sadnem a uvolnene čítam povzbudivé duchovné myšlienky (pozor, je to niečo celkom iné ako meditácia, lectio divina, teologické štúdium či náboženské vzdelávanie…!). Táto forma má práve u mladých veľký záber. Psychológia duchovného života jednoznačne potvrdzuje čítanie ako primeranú formu na rozvoj vnútorného života a zároveň ako prostredie, kde – podobne ako pri sviatostiach – my zmyslami vnímame slová a do duše vnáša sám Boh to, čo tieto slová obsahujú.

Par excellence to platí o čítaní Písma. Zo skúsenosti je známe, že ak má podobný efekt vyvolať napríklad pozeranie filmu, aby bol nielen obohatením poznatkov či naladením citov, motivovaním vôle, ale prítomným duchovným zážitkom, stretnutím sa s Bohom, je veľmi účinné po jeho dopozeraní vytvoriť vedomé ticho.  Robieval som to so skupinou mladých (a boli to inak veľmi temperamentní „puberťáci“) tak, že sme si po filme zapálili sviečku a stíšili sa (oni to nazývali „ísť počúvať ticho“) a potom komu spontánne prišle nejaká silná myšlienka, podelil sa o ňu s ostatnými. Chcem tým povedať, že čítanie písaného slova nemá v duchovnom živote výlučné postavenie, len že je svojou povahou veľmi primerané dynamike duchovného vnímania človeka.


4. Kňaz a tlačené slovo


Fascinujú ma farské knižnice  v zapadlých dedinkách, pokiaľ sa ešte zachovali (tie veľké kláštorné a biskupské ničili po barbarskej noci, menšie neraz žiaľ práve barbarskí kňazi, ktorí vrámci jarného upratovania ponúkli do zberu veľmi cenné knihy). Na dedinkách, kde v takom 19. či začiatkom 20. storočia ľudia žili v obrovskej biede a sotva vedeli čítať a písať, ich „pán farár“ (a preto to boli Pán Farár!), študovali v mnohých prípadoch vo Viedni, Innsbrucku, prinajmenej v Pešti – teda v strediskách vtedajšej európskej špičky, a po večeroch si celkom kľudne v týchto dedinkách čítali v origináli Homéra, Cicera i Svätého Tomáša (keď už spomíname Anjelského Doktora nezaškodí pripomenúť, že jeho slávna Summa, ktorú väčšinou ani nemáme a ak máme, nemáme ani čas ani vedomosť čo i len ju prečítať, nieto ešte osvojiť si, bola písaná ako „skriptá“ pre osemnásťročných študentíkov…). Aj to vysvetľuje tú veľkú úctu, ktorú naši veriaci prechovávali ku kňazom. 

Okrem toho, že v nich videli Božích služobníkov, vážili si ich pre ich rozhľad a vzdelanie, ktorým niekoľko násobne presahovali laický štandard. Ani učebnice dejín za najtmavšej totality nemohli vynechať viaceré kňazské osobnosti. Že sa dnes zvýšila všeobecná vzdelanosť je dobrý jav. Horšie je, ak súčasný kňaz nesiaha vedomostne ani po úroveň svojho predchodcu z 19. storočia. A to je, žiaľ, až príliš častý zjav.  Iste, neraz sú to priveľké farnosti (alebo veľa malých), pastoračné povinnosti, prečo nemajú čas. Ale treba si priznať aj skutočnosť, že mnohí kňazi sa odučili permanentne študovať a čítať. Nevedia zniesť samotu a ticho nad knihou (v ktorej však účinne hovorí sám Boh) a je veľmi lákavé ospravedlniť si to „nutnou pastoračnou návštevou“ či pohodlnejším pozeraním televízie „aby som vedel, aké problémy trápia mojich farníkov“ . Toto treba robiť a tamto nezanedbávať. Nestačí len poznať problémy. Treba aj študovať a uvažovať, akú dať na ne odpoveď, terapiu. Kňaz, ktorý sa nezaujíma o dianie v Cirkvi, ktorý sám denne nezakúša blahodárne obohatenie z duchovného čítania, ktorý nenájde povzbudenie v knihe, ktorý si aspoň neprelistuje viacero časopisov a ktorý pravidelne nečíta, ťažko k tomu prirodzene a spontánne povedie svojich farníkov. Aj dnes je jedno z kritérií, podľa ktorého ľudia hodnotia a vážia si kňaza aj to, koľko a čo číta, ako sa vyzná – aspoň vo svojom odbore. 

A treba pripomenúť, že pravidelné štúdium nie je len „hobby“ intelektuálnejšie ladených pováh, ale povinnosť každého, kto je poslaný ukazovať druhým správnu cestu. Práca s médiami je pre kňaza neodmysliteľnou súčasťou jeho pastorácie a na pastoračné ciele má byť primárne zameraná.  Treba si kriticky priznať, že v tejto oblasti máme čo dobiehať, a Cirkev si to priznáva aj oficiálne.  V návrhoch Synody odzneli na margo médií vážne slová: „Cirkev, ktorá nie je komunikatívna, ani neevanjelizuje, ani netvorí kultúru. Preto Cirkev musí nevyhnutne a naliehavo byť prítomná v novom komunikačnom prostredí, musí venovať pozornosť tak hromadným oznamovacím prostriedkom a ich rozumnému využívaniu, jako aj účinnej pastorácii spoločenskej komunikácie“. 


5. Náboženské periodiká


Doteraz som hovoril o tlačenom slove vo všeobecnosti a o princípoch skôr ideových. Po takomto úvode môžeme prejsť na konkrétnejšie pole, ku katolíckym periodikám. Noviny vo všeobecnosti majú kombinovanú úlohu prinášať čím rýchlejšie a výstižnejšie spravodajstvo, no majú aj informačnú a formačnú úlohu.  A osobitne to platí o náboženských periodikách na Slovensku. Vo väčšine prípadov (pretože tu nemáme nábožensko-spoločenský denník, a týždenník je už na informačnú ponuku dnes príliš pomalý) v nich prevláda funkcia formačná. Vzhľadom na svojich adresátov prinášajú formou rozmanitých žurnalistických žánrov prevážne príbehy, zamyslenia, vysvetlenia. Ich dôležitosť vo všeobecnosti vyplýva dosť jasne z toho, čo sme si povedali vyššie. Ako to však je v praxi? 

Začiatkom roka inicioval predseda KBS stretnutie so šéfredaktormi hlavných katolíckych periodík na Slovensku s cieľom uvažovať o  zefektívnení ich náplne a poslania. Padol návrh, aby sa viaceré zlúčili, aby sme mali časopisov radšej menej ale dobrých. Diskusia bola pomerne živá a bohatá. Nikto však nebol ochotný vzdať sa svojej identity i čitateľov a zlúčiť sa s niekým iným. Vyjasnilo sa však niekoľko uzáverov. Najdôležitejším sa javí potreba, aby si každé periodikum jasne zadefinovalo cieľ – čo chce ponúknuť, koho oslovuje a akou cestou sa chce k čitateľom dostať. Isté je, že farské listy, ktorých cieľom je informovať vlastných farníkov o aktivitách v danej farnosti a podnietiť  tvorivosť jej členov, že tieto nikdy nenahradia celoplošné Katolícke noviny. Ťažko je zliať napríklad Hlasy z misií s Čajkou… Okrem jasného územného členenia (farské, diecézne, celoslovenské) treba jasne členiť aj okruhy čitateľov. Poslaním viacerých periodík je zoskupovať príslušníkov a priaznivcov určitej spirituality (Don Bosco dnes pre saleziánskych spolupracovníkov, žiaľ zaniknutý Serafínsky svet pre priaznivcov františkánskej spirituality, seminaristické časopisy na udržiavanie kontaktu a podelenie sa so svojimi blízkymi a farnosťami atď.). Problém nastáva – a to je najčastejší prípad u nás – keď si periodikum s vymedzeným poslaním začne robiť nárok na širokoplošné a širokospektrálne rozšírenie, keď farské listy preberajú články z iných novín a časopisov, túžia po čím vyššom náklade a rozšírení. Ich vydavatelia potom rozposielajú zloženky po všetkých farách a neraz kňaz, v svätej snahe „napomáhať náboženskú tlač“ objedná pre malú farnosť aj desať časopisov, ktoré sa mu potom pochopiteľne nemíňajú. 

O tom, že práca s médiami, v našom prípade s katolíckymi periodikami, je neoddeliteľnou súčasťou pastoračných aktivít každého kňaza, sa myslím už konečne hovorí a píše dosť jasne. V praxi to znamená, že každý kňaz by mal aspoň rámcovo poznať väčšinu náboženských periodík. Vzhľadom na rozlohu a zloženie farnosti by mal objednávať a ponúkať pre všetkých tie základné. Ostatné by však mal vedieť poradiť pri individuálnom kontakte. Neraz kňazi konštatujú: mám toľko starostí a toľko výdavkov, nestíham…., nechcite odomňa, aby som sa rozptyľoval ešte aj s novinami a časopismi.  Nenamietam, len dodávam: práve preto! Veď noviny a časopisy sú kňazovou predĺženou a zmnohonásobenou rukou. Keď sám nestíha prísť do všetkých rodín, porozprávať o dianí v Cirkvi, zahrať sa niečo s deťmi, povedať povzbudivú myšlienku, odpovedať na problémy – robia to za neho aj noviny a časopisy.

Isteže nevyriešia všetko, ale isté je aj to, že je to pre kňaza najjednoduchší a najúčinnejší prostriedok pastoračnej služby. A ak sa naučí nepredané kusy vziať do nemocnice, školy, nechať v zborovni, čakárni... s pár korunami môže spraviť aj dosť osožný apoštolát. Nemá však ísť o nejakú propagandistickú agitáciu. Apoštolská horlivosť, aj apoštolát prostredníctvom tlače, médií všeobecne, má byť len praktickým prejavom osobného stretnutia sa s Kristom a živená túžbou podeliť sa s čím viacerými o tento zážitok.  Dokument z príležitosti Jubilea univerzitných učiteľov a študentov používa v tomto súvise výstižný výraz: intelektuálna láska. „Láska je štýlom a metódou evanjelizácie. Láska je energiou evanjelizácie: uznáva dar zjavenia a spásy a neuspokojí sa, kým ho neroznesie všetkým ľuďom.“ 


6. Katolícke noviny


Študenti vedia, že každý profesor si myslí, že práve ten jeho predmet je najdôležitejší. Nechcem, aby tak vyznelo moje hovorenie o Katolíckych novinách. Nechám prehovoriť iných. V lete sme uverejnili na stránkach KN anketu. Prekvapila nás množstvo tých, čo zareagovali (a mnohí aj pomerne dlhými listami, nielen zakrúžkovaním odpovedí), ale aj obsah ich výpovedí.

Zareagovalo nám 2500 čitateľov: skoro 400 za mládež, 1040 stredná generácia a 990 čitatelia nad 60 rokov. Anketu privítali mnohí veľmi pozitívne, najmä však z radov inteligencie. Vo všeobecnosti možno podľa vyjadrení hodnotiť, že KN makjú neprestajne sa zvyšujúcu úroveň po stránke obsahovej a prijímané sú aj zmeny imidžu. My v redakcii veieme samozrejme aj o rezervách. Ponúkam aspoň krátke uzávery Mgr. Milady Dobošovej, ktorá pracuje na komplexnom zhodnotení: 

Mládežnícki čitatelia vítajú najmä svoju Rubriku pre mládež, ktorá rieši ich problémy. Radi čítajú správy z domova i zo sveta, svedectvá veriacich ľudí, uprednostňujú formu rozhovorov so zaujímavými osobnosťami, s vedcami a s manželmi. Mnohí by radi v KN nachádzali športovú rubriku, viac o dianí v Cirkvi najmä pre mládež na celom Slovensku. Rovnako pozitívne hodnotia zvyšujúcu sa aktuálnosť a sem-tam riešenia aj pálčivých domácich alebo celosvetových problémov, priali by si viac odborných článkov z vedy, psychológie, pedagogiky, zo sociálnej problematiky, vyjadrenie sa k nezamestnanosti a nespravodlivej mzde. Silne kritizujú niektoré časti inzercie – kúpa a predaj, („zoznamká” samozrejme vítajú), „prispeli na SSV“, smútočné oznamy, ale aj liturgický kalendár a dlhšie články, navrhujú odbúrať opatrníctvo, tradicionalizmus. Vítajú začínajúcu sa otvorenosť, najmä však štýl reči im blízky - na ich dvojstrane. Niektorí by privítali priestor na publikovanie svojich článkov a postrehov. Väčšina mladých na záver ankety pripísala: „Ste výborný týždenník, vďaka, že ste! KN sú jediným týždenníkom, ktorý nás vedie k správnemu výberu partnera.”

Stredná generácia, ktorá je počtom najsilnejšia (čo nás  prekvapilo) víta najmä úvodníky, ale aj rubriku mládež, listáreň, misie, Vatikán, správy z domova i zo sveta. Kritizujú - podobne ako mladí - inzerciu, spomienky na zosnulých, oznamy, jubilantov, „prispeli na SSV“ – ktoré sú podľa vyjadrení vysokoškolsky vzdelaných – plátky dehonestujúce celkovú úroveň KN. Ak sa nedajú odstrániť celkom, aspoň ich minimalizovať a priestor využiť na iné ducha obohacujúce články a rubriky. Táto časť čitateľov si praje viac príbehov zo života veriacich, viac článkov zameraných na vysvetľovanie viery, KKC, Svätého písma, zavedenie rubriky „Čítanie na pokračovanie“, samostatnú rubriku pre starších, ale aj vo všeobecnosti väčšiu aktuálnosť a otvorenosť voči problémom sociálnym, celospoločenským, no aj politickým – politiku nemožno oddeliť ani od života veriaceho človeka, prípadne články orientujúce vo vzťahu k vážnym udalostiam v národe, napr. pred voľbami a pod. Žiadajú si polemiky na dianie doma i vo svete, viac priestoru na výchovu mladých na manželstvo a rodičovstvo, no aj vopred reagovať na nevhodné filmy a negatívne javy a upozorňovať na nevhodné TV programy. 

Väčšina čitateľov však hodnotí KN ako „výborný týždenník, na ktorý sa vždy veľmi tešia“. Prekvapilo konštatovanie, najmä vysokoškolsky vzdelaných, že KN nie sú pre širokú verejnosť - najmä pre čitateľov s nižším vzdelaním – pre pomerne vysoký štýl reči, používanie cudzích slov, pomerne slušnú odbornú úroveň v rozličných oblastiach. Na druhej strane početná skupina čitateľov so základným vzdelaním je veľmi spokojná a nesťažuje sa na to, že by mnohému nerozumela. Vo všeobecnosti stredná generácia – ešte pracujúca - nestíha čítať celé noviny, ale číta ich selektívne - preferujúc „svoje” obľúbené rubriky a poprípade aký titul ich na prvý pohľad zaujme. 

Čitatelia nad 60-rokov uprednostňujú „nové hroby“, spomienky na zosnulých – sami si pritom poplačú a zaspomínajú, obľubujú „misie“ – z obdivu nad obetavosťou misionárov, radi čítajú liturgiu, komentár k nedeľným čítaniam, mnohí z nich „študujú” aj mládež – pre správne chápanie a usmernenie svojich vnúčat, ďalej listáreň pre zaujímavé životné postrehy a problémy konkrétnych ľudí, Deň s myšlienkou, aktuality zo života Cirkvi, cesty Svätého Otca, vatikánsku rubriku, nezdajú sa im recenzie – zbytočnosť, páčia sa im články prehlbujúce vieru a o praktickom kresťanskom živote, priali by si historické a apologetické témy, alarmujú za prebúdzanie národného povedomia v mladých, odborné články - napr.: „Psychológia postkomunistického človeka”, viac osobitných tém pre staršiu generáciu - ako prežívať samotu a starobu a nemať z nej strach, opäť zaviesť liturgiu na každý deň, breviár pre laikov. Navrhujú predstavovanie jednotlivých diecéz, publikovať uznesenia z KBS, zaviesť špeciálnu rekatechizáciu starších – je to generácia poznačenú ateizáciou. Ženy by si priali rubriku o liečivých rastlinkách - krátke zdravotnícke okienko, namiesto inzercie zaviesť špeciálne čítanie pre ženy stredného a staršieho veku, opäť zaviesť TV program – nebude treba kupovať iné noviny (aspoň STV1 a STV2), viac básní a poézie – úplne sa vytratila, v krížovkách nedávať nemecké, anglické a cudzie slová. Najstaršia generácia číta noviny podľa ich najčastejšieho vyjadrenia od A po Z a sú za ne veľmi vďační, vyslovujúc sa najmä o všeobecnom prehľade, ktorí vďaka KN pravidelne získavajú.

Napriek týmto konštatovaniam čitateľov musíme však zároveň konštatovať maličký, ale úplne pravidelný pokles nákladu. Dôvodov je veľa: v náboženskej oblasti vznikli mnohé iné špecializované periodiká, v poslednej dobe hlavne rýchle rozšírenie Svätého písma pre každého. V kríze sú všetky noviny (hoci v tlačiarni Concordia, kde KN vychádzajú a kde sa tlačia desiatky našich denníkov a týždenníkov konštatovali, že čo sa týka stavu nákladu, patríme k najstabilnejším). Napriek tomu možno na základe presných analýz, ktoré robíme na distribučnom oddelení tvrdiť, že máme na Slovensku ešte veľké rezervy. Cez počítač môžeme presne mapovať každú farnosť, koľko kusov KN sem prichádza jednotlivo poštou, koľko cez našich kolportérov, koľko na faru. Sú farské úrady, kam neprichádza ani jedno číslo. Jednoznačne nám z prieskumu vyplýva, že najdôležitejšie tu je miesto kňaza, nakoľko vie povzbudiť, zabezpečiť. 

Svojim príspevkom som nechcel robiť propagandu jedným novinám. Chcel som len vyjadriť dôvody za písané slovo, ktoré je integrálnou súčasťou aj súčasnej éry elektronických médií. Chcel som tieto dôvody pripomenúť budúcim pastierom, aby ich oni vedeli integrálne začleniť teraz do svojej ľudskej a odbornej formácie a aj na základe osobnej skúsenosti vedeli ich integrálne začleniť do svojej pastoračnej služby. 

					ThLic. Marián Gavenda
00041.jpg

00005.jpg

Kontakt: gavenda@rcc.sk
Upozornenie: Všetky texty, fotografie, audio a video nahrávky sú chránené autorským zákonom. V prípade záujmu o zverejnenie kontaktujte autora.